Poznatky z monitorovania a hodnotenia klastrov

Zdroje, námety, návrhy a odporúčania k diskusii o ďalšom rozvoji klastrovej politiky na Slovensku

Vladimír Borza, Peter Adamovský, Alexandra Vavrdová

ÚVOD

Predkladaný materiál cieli stimuláciu celospoločenského vnímania klastrov ako relevantných partnerov pre orgány štátnej a verejnej správy, ako aj územnej samosprávy, a subjektov podpory z európskych a iných zdrojov. Zakladá si na demonštrácii významu a vplyvu klastrov na sociálno-ekonomický rozvoj Slovenska a jeho regiónov a prezentácii poznatkov z iných krajín Európskej únie (EÚ) o spôsoboch a frekvencii zberu údajov, využívaných pri príprave podkladov pre národné klastrové politiky. Uvedené aktivity by mali viesť k diskusii medzi jednotlivými klastrami/členmi klastrov, Úniou klastrov Slovenska (UKS), Ministerstvom hospodárstva SR (MH SR) a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA) o vytvorení doplnkového hodnotenia klastrov a nadväzujúceho systému štátnej podpory. Doplnkový nástroj by mal slúžiť na dôveryhodné a transparentné posúdenie potenciálu klastrov v počiatočnom štádiu vývoja, ktoré zatiaľ nespĺňajú prísne minimálne kritériá medzinárodnej bronzovej certifikácie Európskeho sekretariátu pre klastrové analýzy (ESCA), preukázanie pokroku pri viacročnom sledovaní a identifikáciu rezerv, ktoré je potrebné odstrániť.

KLASTER AKO RELEVANTNÝ PARTNER

Existuje mnoho definícií klastra, hoci väčšina z nich má spoločnú premisu – ide o geograficky a blízku skupinu aktérov (firiem rôznych veľkostí, výskumno-vývojových a vzdelávacích inštitúcií, verejného sektora a ďalších) so spoločnými cieľmi v určitej oblasti. Takéto zoskupenia vedú k rastu kooperácie, konkurencieschopnosti a špecializácie členov, znižovaniu transakčných nákladov, ale aj vyššej inovačnej výkonnosti. Preto sú inovácie mnohokrát hlavným faktorom zakladania nových klastrov, predovšetkým v oblasti priemyslu a služieb. Klastre sú dôležitou súčasťou priemyselného prostredia EÚ – stimulujú firemnú kooperáciu, budujú mosty naprieč inovačnými ekosystémami zoskupenia, vedú k internacionalizácii a rozširovaniu kontaktov malých a stredných podnikov (MSP) a vytváraniu nadnárodných partnerstiev pre prístup ku globálnym hodnotovým reťazcom, a pôsobia aj ako nositelia digitálnej a uhlíkovo-neutrálnej transformácie . S klastrami ako relevantným partnerom v oblasti revitalizácie regiónov ráta aj aktuálna priemyselná politika EÚ.

KLASTROVÉ AKTIVITY NA SLOVENSKU

SIEA sa od roku 2007 systematicky podieľa na vytváraní vhodných podmienok pre rozvoj klastrových iniciatív, na príprave a zabezpečovaní ich podpory a hodnotení ich aktivít na Slovensku. V minulosti existovalo viacero podporných nástrojov pre klastrové organizácie (KO) financovaných cez schému MH SR DM 19/2017 na podporu priemyselných klastrových organizácií, národný projekt Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky (Inovujme.sk) ako sprostredkovateľa ESCA certifikácie, ako aj participáciu KO v medzinárodných projektoch. Tieto nástroje fungovali izolovane a bez možnosti efektívneho merania spätnej väzby a progresu KO smerom k odporúčaniam z hodnotiacich správ ESCA (následná aktualizácia stratégie, zlepšenie úrovne manažmentu, propagácia a i.). Súčasne nebol zabezpečený pravidelný zber, aktualizácia a výmena informácií medzi KO, MH SR a SIEA. Hoci v oklieštenej podobe, táto forma spolupráce zabezpečila odštartovanie medzinárodnej certifikácie v krajine, účasť SIEA ako lokálneho koordinátora v medzinárodných projektoch (ACE, CENTRAMO, ClusterCOOP), publikovanie odborných prác a budovanie vlastného expertného tímu. Z hľadiska ESCA certifikácie, prvá slovenská vlna uskutočnená s podporou medzinárodných projektov prebehla v rokoch 2012-2014, kedy boli certifikované popri priemyselných klastroch aj niektoré (dnes už neaktívne) klastre cestovného ruchu. V súčasnosti ESCA eviduje 21 bronzových a jeden zlatý klaster (pre časový vývoj certifikácie na Slovensku viď schému 1).

Časový vývoj certifikácie ESCA na SLovensku sprostredkovanej cez národný projket Inovujme.sk

Implementácia projektu ClusterFY v rámci programu Interreg Europe priniesla výraznú zmenu v chápaní kooperácie zainteresovaných aktérov v slovenskom klastrovom priestore. Projekt sa stal kľúčom k vytvoreniu širokej medzirezortnej pracovnej skupiny (MH SR, SIEA, ÚKS a významné priemyselné klastre), ktorá sa podieľala na tvorbe a realizácii Akčného plánu pre Slovensko s cieľom zlepšiť nástroje klastrovej politiky. Tento model vzájomnej spolupráce je prezentovaný ako dobrý príklad praxe aj na medzinárodnej úrovni, v databáze Interreg Europe . Vďaka tejto kooperácii sa podarilo v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vyhlásiť výzvy na podporu sieťovania podnikov so zameraním na rast výskumno-vývojových a inovačných kapacít v priemysle a službách. Tieto výzvy umožňujú klastrom získať finančné zdroje napríklad pre krytie osobných nákladov klastrového manažmentu, služby súvisiace s činnosťou klastrovej organizácie, výdavky spojené s účasťou na domácich a zahraničných propagačných a vzdelávacích podujatiach a iné výdavky definované v rámci oprávnených výdavkov počas 36 mesiacov v rozmedzí od 50 000 do 200 000 EUR pri 85% maximálnej intenzity pomoci. Kľúčovými kritériami pre zapojenie sa do výziev sú držba minimálne bronzového certifikátu ESCA a následná vypracovaná stratégia KO, ktorá reflektuje závery a odporúčania hodnotiacej správy z procesu certifikácie.

Predpokladom pre efektívnu podporu rozvoja klastrov je dobre nastavená analytika, t. j. pravidelný zber a aktualizácia údajov vo vhodnej štruktúre. Preto v ďalšom texte prezentujeme skúsenosti a dobré príklady praxe z Českej republiky, Nemecka, Švédska a Rakúska.

POZNATKY Z PRAXE INÝCH KRAJÍN EÚ

Česká republika

Prvou vzorovou krajinou pre tvorbu slovenského modelu monitorovania a hodnotenia klastrov je Česká republika. Aktuálny národný hodnotiaci systém využíva 24 indikátorov na prerozdeľovanie KO do troch skupín – excelentná KO (min 42b), rozvinutá KO (min 20b) a nezrelá KO (min 8b). Excelentné KO musia spĺňať vek 5 a viac rokov, mať aspoň 30 členov a dvoch zamestnancov na plný úväzok, bronzový ESCA certifikát, presne definované výskumno-vývojové/inovačné výsledky a minimálne 50 mil. Kč hodnotu ukončených alebo prebiehajúcich projektov so spolufinancovaním členov KO. Aj nezrelé KO musia spĺňať základné predpoklady, ako sú aspoň jeden rok od registrácie, jeden zamestnanec na polovičný úväzok a 15 členov, z toho minimálne 10 MSP. Aplikované indikátory zohľadňujú silu klastra (počet členov), rozvoj v čase (prírastok členov, poskytované služby, počet pracovných skupín), úroveň riadenia, výskumno-vývojové aktivity, účasť na projektoch, internacionalizáciu, a konkrétne výstupy duševného vlastníctva. Na výsledky v hodnotení sa viažu jednotlivé dotačné schémy pre klastre, ako sú napr. už ukončené výzvy v programoch „Spolupráce – Klastry“ na podporu rozvoja inovačných sietí – klastrov, technologických platforiem a ďalších typov kooperačných sietí pre zvýšenie intenzity spoločných výskumných, vývojových a inovačných aktivít medzi podnikateľskými subjektmi a výskumnou sférou.

Nemecko

Ďalšou pozitívnou inšpiráciou je Nemecko s nástrojom Cluster Monitor Germany, vyvinutom Spolkovým ministerstvom hospodárstva a energetiky. Pilotná verzia bola otestovaná v roku 2011. Posledný prieskum z roku 2013 pokrýval 90 klastrových manažérov z 55 klastrov, zastrešujúcich približne 5000 subjektov z oblasti priemyslu, vedy a výskumu v 10 sektoroch ekonomiky. Celkovo 37% respondentov hodnotilo pozitívne účasť v klastroch z finančného hľadiska, 84% vnímalo finančnú udržateľnosť klastra aspoň na jeden rok, 62% hodnotilo ekonomickú situáciu klastra za lepšiu alebo výrazne lepšiu vo vzťahu k priemeru a 49% očakávalo nárast členskej základne klastra v ďalšom polroku. Iným nemeckým hodnotiacim materiálom pre dynamiku rozvoja klastrových iniciatív je Trendatlas. Nástroj využíva indikátory European Cluster Excellence Initiative (ECEI) na porovnávanie klastrov (31 kritérií) s cieľom optimalizácie kvality a výkonu klastrového manažmentu. Výsledky posledného porovnávania 105 klastrových iniciatív (viac ako 13 000 subjektov; z toho 55% MSP) medzi rokom 2015 a prvým štvrťrokom roku 2018 poukázali na priemerné zamestnávanie štyroch zamestnancov na plný úväzok v nemeckých klastroch. Celkovo 50% klastrov má dostatočné personálne kapacity, 18% kritické. Zdroje financovania sú diverzifikované v nasledovnom poradí – verejné zdroje (40%), členské príspevky (30%), platené služby (18%), vecné príspevky (6% ) a ďalšie zdroje – dary/sponzorstvo (6%). Finančnú udržateľnosť na viac ako 12 mesiacov udáva 55,2% aktérov, naopak kritickú udržateľnosť pod 6 mesiacov udáva len 1,9%. Celkovo 17 iniciatív sa financuje výlučne zo súkromných zdrojov.

Švédsko – región Skåne

V apríli 2017 švédsky región Skåne schválil Regionálny program rozvoja klastrov na roky 2017-2021 s cieľom posilnenia tvorby pridanej hodnoty a konkurencieschopnosti prostredníctvom inovácií, transferu znalostí, medzinárodnej spolupráce, zvýšeniu regionálnych investícií a riešenia spoločenských výziev. Stratégia zahŕňa aj plán predkladania ročných správ a dvojročných hodnotení iniciatív v klastrových programoch regiónu. Účasť v programe je viazaná na kritériá pre klaster ako sú právnická osoba s najmenej 30 členmi, členské financovanie v hodnote minimálne 150 000 € za rok, zameranie na podporu inovácií a zvýšenie rastu a rozvoja členov a regiónu. Proces zlepšovania postupov monitorovania a hodnotenia zahŕňal sériu interaktívnych workshopov, kde sa zadefinovali ciele a päť prioritných oblastí zlepšenia pre región – podrobné štruktúrované monitorovanie správ (spätnej väzby), rozvíjanie a efektívnejšia komunikácia výsledkov monitoringu (vizuálne prehľady kľúčových ukazovateľov), sledovanie rozvojových programov, prezentácia dostupných nástrojov a využívanie štatistických údajov v priebežnom hodnotení a pri aktualizácii klastrovej stratégie. Krátkodobé a strednodobé výsledky programu zahŕňajú zvýšenie viditeľnosti klastrov, registrácia na European Cluster Collaboration Platform (ECCP), získanie najmenej päť zlatých a jedného strieborného odznaku certifikovanej excelencie ESCA, zvýšenie počtu členov z 30 na 50 a príspevok k minimálne 1-3 rastovým oblastiam inteligentnej špecializácii RIS3. K dlhodobým výsledkom patrí lepší systém vzájomnej spolupráce, podpora nových rastových odvetví a zlepšenie viditeľnosti klastrov a regiónu. Všetky ukazovatele sú sledované raz ročne.

Rakúsko – región Dolné Rakúsko

V Dolnom Rakúsku ako najväčšom regióne krajiny žije približne 1,6 milióna obyvateľov (vrátane Viedne). Región má dobre rozvinutú infraštruktúru výskumno-vývojových a kompetenčných centier. Sektorové rozdelenie zamestnanosti je nasledovné – poľnohospodárstvo (5,8%), výroba (22,6%) a služby (71,6%). Región disponuje piatimi klastrami, z ktorých tri majú aktuálne platný zlatý odznak ESCA – Mechatronics Cluster in Lower Austria, Green Building Cluster of Lower Austria a Food Cluster of Lower Austria. Podľa informácií lokálnej agentúry pre podporu podnikania ecoplus boli prvopočiatky hodnotenia klastrov zadefinované v roku 1999. Prvé hodnotenie bolo zavedené v Timber Cluster a Automotive Cluster v roku 2001. Základnými charakteristikami hodnotiaceho modelu, ktorý cielil podporu inovácií prostredníctvom spolupráce, orientáciu na projekty a podporu konkurencieschopnosti, boli verejné financovanie klastrového manažmentu s postupným klesaním verejného príspevku zo 100 na 0 %, cielené výstupy orientované na získanie autonómnosti klastra do päť rokov a separátny konkurencieschopný klastrový manažment pre každý klaster. V roku 2007 prišlo k zmene metodiky. Aktualizovaný model vníma klastrové iniciatívy ako prostriedok pre regionálne inovácie, inteligentnú špecializáciu a politicko-ekonomický dialóg. Sedemročný programový vývoj a manažment klastrov si zakladá na stabilite a flexibilite plánovateľnej verejnej podpory, pričom súkromné členské príspevky a sponzorstvo necielia úplnú udržateľnosť. Dôležitou súčasťou klastrového manažmentu je zdieľanie služieb.

ZÁVER

Prieskum aktuálnych skúseností a dobrých príkladov praxe klastrovej politiky na Slovensku, v Českej republike, Nemecku, Švédsku a Rakúsku poukázal na dôležitosť klastrov v rámci priemyselného prostredia EÚ. V rámci hlbšieho skúmania hodnotiacich systémov a metodík bola identifikovaná významná rôznorodosť naprieč sledovanými krajinami. Napriek tomu systémy vykazovali niekoľko podobných znakov. Základom je celoeurópska klasifikácia klastrového manažmentu ESCA, z ktorej vychádzajú všetky sledované krajiny. Lokálne hodnotiace systémy sú založené predovšetkým na prieskumných dotazníkoch s cieľom vyzbierať dáta pre indikátory, ktoré následne prerozdeľujú klastre do niekoľkých výkonnostných skupín. Dôležité je hodnotenie personálnych kapacít, zdrojov financovania a ich udržateľnosti, súladu s lokálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie a potrebami ekonomiky. ako aj celkovej konkurencieschopnosti klastra. Pre zabezpečenie vzájomnej porovnateľnosti s inými systémami a vysokej kvality hodnotenia by preto malo pripravované doplnkové hodnotenie klastrov a následný systém štátnej podpory na Slovensku vychádzať z identifikovaných poznatkov.

Analýzy a prognózy

podnikateľského prostredia