Stať sa vodičom patrí medzi typické chlapčenské túžby. Baví vás šoférovanie?
Som asi stále ako malý chlapec, pretože rád šoférujem nákladné autá, najmä, keď si chcem oddýchnuť. Od 21 rokov mám na ne vodičský preukaz. Pred niekoľkými rokmi som si robil vodičský preukaz aj na autobusy.
Aké je viesť firmu, ktorej akcionárom je štátny podnik?
Je to dobrá a zaujímavá skúsenosť. Riadim firmu, hoci nie som jej majiteľ, moje evidenčné číslo na personálnom oddelení je 0. Prvýkrát som prišiel do Nórska v roku 2005. Tam sú takmer všetky veľké podniky štátne, no sú založené na „biznis platforme“. Napríklad prezident Nórskej pošty prežil troch premiérov. Teda to nie je tak, že s vládou prichádzajú noví ľudia. Štátny podnik má svoje pravidlá, môže mať dcérske firmy, medzi nimi napríklad aj našu logistickú spoločnosť, a všetko funguje. Nemá to nič s politikou.Od roku 2009 spoločnosť, ktorú riadite, zdvojnásobila tržby a ich výška sa priblížila k 40 miliónom. V čom je tajomstvo úspechu, že vás nezlomila ani kríza?
V časoch krízy, aj v období, keď sa nám darilo a stali sme sa firmou roka, mal som okolo seba vždy ten istý tím ľudí. Nemenil som ani šéfov našich pobočiek v Hamburgu a Göteborgu. Mám zásadu, že za svojimi ľuďmi stojím, a viem čo môžem od nich očakávať.
Sú v oblasti dopravy dôležité inovácie?
Inovácie v doprave sú dôležité. Klasická dopravná firma, to nie je žiadna atómová fyzika, ale skôr jednoduchšia činnosť. No aj do tejto zdanlivo jednoduchej činnosti prichádza toľko nových pravidiel a predpisov, že to bude chcieť pomaly vysokoškolské vzdelanie, aby to človek pochopil. Takisto sa dá veľa inovácií robiť v oblasti bezpečnosti. Napríklad v Nórsku niekedy meníme gumy aj dvakrát za zimu, aj keď sa nám ostatní čudovali. Alkoholový bezpečnostný zámok sme zaviedli do našich ťahačov ako štandard. Sledujeme a meriame počet dní bez vážnej dopravnej nehody a bez vážneho pracovného úrazu. Máme vlastnú metodiku H1/H2 pri pracovných úrazoch. Po každej nehode robíme s vodičom bezpečnostný pohovor. Takisto vodič musí vedieť, ako sa má bezpečne správať. Máme školiacu jazdnú súpravu – možno ako jedna z mála dopravných firiem na Slovensku. A vodič, ktorý sa u nás uchádza o prácu, na nej musí absolvovať skúšobnú jazdu, podobne ako jazykový test.
Aká je úspešnosť?
Približne každý tretí uchádzač neprejde.
Prečo sa tak ťažko zháňajú vodiči?
To je celoeurópska záležitosť. Generácia bývalých vodičov SAD starne a pre mladého človeka je vodičák veľmi drahý. Zväzy skončili, povinná vojenská služba tiež, systém neprodukuje dostatočný počet šoférov. A táto situácia sa z roka na rok zhoršuje.
Zažili ste situáciu, kedy sa vám inovatívny prístup vyplatil?
Nórsku už došla trpezlivosť s dopravcami zo strednej a východnej Európy, pretože tam kvôli zlému počasiu, náročnejším cestám a nevyhovujúcim jazdným súpravám spôsobovali veľa nehôd. Preto začali na hranici pri vstupe do krajiny odstavovať autá a kontrolovať ich technický stav. Bol som raz na rokovaní v Osle a práve bol zapnutý televízor, v ktorom bežalo hlavné spravodajstvo. A v ňom reportáž na túto tému. Hovorilo sa v nej o chybách prepravcov – ako jazdia so starými kamiónmi, vodiči nedodržujú bezpečnostné pravidlá, nemajú reťaze... Odrazu som videl v zábere, ako sa k hranici blíži náš kamión, rozoznateľný vďaka typickej zelenej farbe, ktorú majú všetky naše vozidlá. Colník sa iba pozrel na auto, na poznávaciu značku „ZH“, usmial sa na vodiča, ukázal palcom jednotku a kývol, že môže ísť. Pritom autá z Poľska pred ním aj za ním odstavil. Keď som sa vrátil domov, porozprával som kolegom tento príbeh. A povedal som – veľmi sa mi to páčilo a odteraz chcem, aby to bol náš štandard.
Aké máte plány do budúcnosti?
Zámer máme jednoznačný – mať 500 áut a 750 zamestnancov. Chceme byť najsilnejšia dopravná firma v Európe, pokiaľ ide o bezpečnosť. Chceme robiť dobrú robotu a priniesť nášmu akcionárovi patričný hospodársky výsledok, ale aj pocit hrdosti na spoločnosť v skupine, v ktorej sme.
Určite prežívate aj nepríjemné chvíle, keď sa niektorému z vašich vodičov stane nehoda.
Snažíme sa o vodičov starať. Nedávno upadol jeden z nich do kómy. Prišlo mu zle počas šoférovania. Začal okamžite brzdiť kamión, no nestihol celkom zastať a v malej rýchlosti ešte narazil, takže mal aj menšiu haváriu. Stačil ešte poslať esemesku synovi. A syn nás hneď kontaktoval. Vodič mal masívne krvácanie do mozgu. Dopravili sme za ním rodinu, ponúkli a zaplatili sme im pobyt, aby mohli stráviť dva týždne pri manželovi a otcovi. Operovali ho, no lekári už chceli vypnúť prístroje, pretože mu nedávali šancu. Manželka aj my sme ich uprosili, aby mu ešte dali nejaký čas. A teraz, pred pár dňami, sa zobudil.
Čo vás motivuje radiť a pomáhať iným?
Aj ja sa dozviem na konferenciách veľa užitočných vecí. Dnešné prostredie kladie na nás také nároky, že musíme spolupracovať, hoci sme konkurenti. Potrebujeme sa deliť o skúsenosti, hľadať riešenia. A dôležité je robiť nielen veci, ktoré musíme, ale aj tie, ktoré chceme.