Ľudia majú tendenciu predpovedať budúcnosť na základe súčasnosti, dokonca aj minulosti a dochádza tak k záverom typu „ak nám to takto fungovalo doteraz, v nejakej vylepšenej forme a podobe nám to takto bude fungovať aj naďalej“. Realita je však iná. Vďaka zvyšujúcemu sa dopadu exponenciálnych a kombinatorických technologických zmien je veľmi nepravdepodobné, že budúcnosť bude jednoduchým rozšírením prítomnosti. Skôr je takmer isté, že bude úplne iná – pretože sa dramaticky mení štruktúra predpokladov ako aj základná logika vývoja.
Práve preto sa v mojej práci futuristu pokúsim s intuíciou a predstavivosťou ponoriť do najbližšej budúcnosti (päť až osem rokov dopredu) a predložím vám pohľad na svet, ktorý nás čaká, a potom sa odtiaľ odrazím späť a prepracujem sa do prítomnosti, namiesto toho, aby som sa začal posúvať od prítomnosti k budúcnosti.
Počnúc správou o blízkej budúcnosti sa snažím objaviť výzvy a vykresliť manifest, zanietenú výzvu na zastavenie a zamyslenie sa predtým, kým nás technológie úplne pohltia do svojho víru, a v konečnom dôsledku stratíme fundamentálnu časť z toho, čo nás robí ľuďmi. Teraz je najlepší čas pripomenúť si, že budúcnosť len tak zrazu nepríde, tvoríme si ju sami, každý deň, a práve my budeme zodpovední za rozhodnutia, ktoré práve robíme.
Historický bod zmeny
Mám pocit, že žijeme v najvzrušujúcejšej dobe v histórii ľudstva, a vo všeobecnosti som optimistický, čo sa budúcnosti týka. Napriek tomu musím s určitosťou povedať, že je potrebné, aby sme si zadefinovali a zaviedli do praxe viac holistický prístup k riadeniu technológií, s cieľom zabezpečiť zachovanie podstaty toho, čo znamená byť človekom.
Sme v bode zmeny exponenciálnych kriviek v mnohých oblastiach vedy a technológie, v bode, v ktorom sa zdvojnásobovanie každej premennej stáva čoraz významnejšie.
Srdcom príbehu o exponeciálnej zmene je Moorov zákon – koncept zo 70. rokov, ktorý, jednoducho povedané, hovorí o tom, že rýchlosť procesoru (čiže rýchlosť čipu procesora), ktorý si vieme kúpiť za 1000 dolárov, sa zdvojnásobuje približne každých 18 až 24 mesiacov.
Táto exponenciálna rýchlosť vývoja je evidentná v rozmanitých odvetviach, v schopnosti umelej inteligencie „učiť sa“ zo spracovania neštrukturovaných, netriedených dát, v genetike, vo vedách o materiáloch, vo výrobe. Čas, ktorý si vyžaduje každý exponenciálny posun, sa skracuje v mnohých odvetviach, a to poháňa fundamentálne zmeny naprieč každou činnosťou na tejto planéte. V praxi to znamená, že už sme prešli dobu v krivke života, keď bolo zložité odhadnúť, čo sa práve deje, že už dávno nepostupujeme malými krôčikmi od 0.01 k 0.02 alebo od 0.04 ku 0.08.
Naštastie, nie sme ešte v čase, keď by tieto znásobovania boli také veľké, aby premohli naše pochopenie a zamedzili našu schopnosť reagovať. Ak to mám dať do reálnej prespektívy, z môjho pohľadu sme v mnohých odvetviach na úrovni štyri a ďalší exponenciálny krok nás posunie na úroveň osem, namiesto lineárneho rastu, ktorý by znamenal úroveň päť! Je to moment, v ktorom tieto exponenciálne nárasty začínajú byť výrazné, technológie začínajú skutočne prinášať exponenciálne zmeny v každom sektore našej spoločnosti, od energie, dopravy, komunikácie a médií, k medicíne, zdraviu a potravinám.
Sme svedkami súčasných zmien v automobilovom priemysle – za posledných sedem rokov sme prešli od elektrického auta s dojazdom pod 50 kilometrov k najnovšej Tesle a BMWi8, ktoré sľubujú cez 600 kilometrov na jedno nabitie.
Taktiež sme pokročili od doby, keď sa nabíjacie stanice dali spočítať na prstoch ruky, k pôsobivej situácii, keď je v New Yorku viac nabíjacích ako tankovacích staníc. Takmer každý mesiac počujeme o zlepšení v oblasti výdrže batérie, čo je v posledných desaťročiach hlavným obmedzením masového rozšírenia elektromobilov. V krátkej dobe si budeme musieť dobíjať náš elektromobil len raz do týždňa, potom raz mesačne, a nakoniec možno len raz do roka – a vtedy bude veľmi málo pravdepodobné, že budú ľudia naďalej túžiť po veľkých luxusných autách so starým dobrým dieselovým motorom!
Sme svedkami najdramatickejšieho poklesu nákladov v oblasti sekventovania ľudského genómu, keď cena z úrovne 10 miliónov amerických dolárov z roku 2008 klesla na dnešnú úroveň 800 amerických dolárov. Predstavme si, čo sa stane, keď sa exponenciálne výkonnejšie superpočítače presunú do cloudu a stanú sa tak prístupné každému medicínskemu zariadeniu alebo laboratóriu: cena sekventovania genómu jednotlivca môže čoskoro klesnúť pod 50 amerických dolárov.
Predstavme si ďalej, že profily genómov dvoch biliónov ľudí sa uploadujú na zabezpečený cloud (dúfajme, že to všetko bude anonymné!) a použijú sa na výskum, vývoj a analýzu – spracovanú prevažne umelou inteligenciou, ktorá bude na tom istom superpočítači. Vedecké možnosti, ktoré sa týmto otvoria, zmetú všetko, o čom sme snívali, a zároveň prinesú množstvo etických výziev - dramatický nárast dĺžky života, aspoň pre tých, čo si to môžu dovoliť, schopnosť preprogramovať ľudský genóm a – potenciálne – zastavenie starnutia, alebo dokonca umierania. Budú bohatí žiť večne a chudobní si stále nebudú môcť dovoliť ani lieky na maláriu?
Takýto exponenciálny vývoj evokuje, že pokračovanie vnímania našej budúcnosti ako lineárnej, pravdepodobne povedie ku katastroficky mylným záverom o rozsahu, rýchlosti a potenciálnom dopade prichádzajúcich zmien. A to môže byť sčasti aj dôvod, prečo množstvo ľudí nedokáže pochopiť narastajúce obavy o možnosti, že nás, ľudstvo, môže tromfnúť technológia – to všetko sa zdá veľmi vzdialené, a nateraz aj neškodné, pretože na krivke vývoja sme len v bode štyri. Problémy, ako stále zväčšujúca sa strata súkromia, technologická nezamestnanosť, strata ľudských zručností, nám stále nebijú dosť do očí – to sa však veľmi rýchlo zmení.
Stačí povedať, že nikto a nič nezostane nedotknuté zmenami, ktoré prichádzajú a aj keď si ich uvedomujeme, ignorujeme a zanedbávame možné nechcené alebo škodlivé následky. Na jednej strane, nepredstaviteľné technologické zmeny môžu dramaticky zlepšiť naše životy a posunúť rozmach ľudstva a na strane druhej, niektoré tieto exponenciálne technologické zmeny sa pravdepodobne stanú hrozbou samotnej podstate ľudskej spoločnosti a v konečnom dôsledku ohrozia našu ľudskosť.
V roku 1993 počítačový vedec a slávny autor science fiction Vernor Vinge napísal:
V priebehu nasledujúcich 30 rokov budeme mať technologické možnosti na to, aby sme vytvorili superľudskú inteligenciu. Krátko na to sa éra ľudstva skončí. Vieme tomuto vývoju zabrániť? Ak tomu nevieme zabrániť, vieme to aspoň ustrážiť natoľko, aby sme mali šancu prežiť?
Gerd Leonhard
Gerd Leonhard je jeden z popredných 100 najvplyvnejších ľudí v Európe. Zameriava sa na budúcnosť ľudstva a technológií, digitálnu transformáciu, veľké údaje, automatizáciu, AI a robotiku, médiá, obsah, marketing a reklamu, telekomunikácie, kultúru a cestovný ruch, bankovníctvo a finančné služby a riadenie. Vo svojich kľúčových poznámkach, prezentáciách, workshopoch a poradných zasadnutiach sa Leonhard často zaoberá témami, ako je digitálny darwinizmus a výzvy digitálnej transformácie, predefinovanie vzťahov medzi ľuďmi a strojmi, budúcnosť práce a pracovných miest, súkromie v ére veľkých údajov, zdieľanie ekonomiky a mnoho ďalších. Jeho prezentácie sú preslávené tvrdým a provokatívnym, ale inšpiratívnym, humorným a motivujúcim štýlom.
Leonhard je veľmi vyhľadávaný rečník, ktorý od roku 2005 prezentoval na viac ako 1500 podujatiach v 50 krajinách. Jeho zoznam klientov zahŕňa Google, Sony, UBS, Mastercard, Unilever, Lloyds Bank, WWF, Nokia, The Guardian, Telkom Indonesia, Siemens, RTL, ITV, BBC, France Telecom, Orange, Deutsche Telekom, MTN, Financial Times, DDB, Ogilvy, Omnicom, Európska komisia, Mandarin Oriental Hotel Group, VISA a mnoho ďalších.
Preklad a licencia na články Gerda Leonharda boli financované prostredníctvom národného projektu Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Realizuje ho Slovenská inovačná a energetická agentúra, spolufinancovaný je z Európskeho fondu regionálneho fondu rozvoja v operačnom programe Výskum a inovácie.