Singularity University (SU) je globálna vzdelávacia a inovačná komunita využívajúca exponenciálne technológie na riešenie najväčších výziev na svete a budovanie bohatej budúcnosti pre všetkých.
Konferencia sa konala dva dni a bola plná pútavých a inšpiratívnych myšlienok, objavov, vynálezov a technologických zaujímavostí.
V prvý deň konferencie prednášalo 11 rečníkov z celého sveta na témy ako umenie disrupcie a exponenciálna ekonómia. Zaujímavými témami boli budúcnosť Industry 4.0 a vek umelej inteligencie. Industry 4.0 je oblasťou, ktorá spája digitálne, fyzické a biologické. V tejto prednáške rečníčka Jody Medich riešila problematiku digitálnych dvojičiek, teda toho, že si sami vytvárame v digitálnom svete svojich avatarov, pomocou ktorých vystupujeme.
Ďalšou súčasťou prednášky bola aditívna výroba, teda 3D tlač, ktorá je lacnejšia a rýchlejšia, ako prenastavovanie klasického výrobného procesu. Pričom napríklad v automobilovom priemysle vývoj produktu trvá 16 rokov a následne sa nastavuje výroba na obdobie 10 rokov bez akýchkoľvek zmien. Napríklad 3D tlač predstavuje jednoduchosť prenastavení a nenáročnosť výroby s nízkym objemom odpadu z výroby. Ďalšími predstavenými postupmi bolo spájanie ľudí s robotmi pre uľahčenie fyzicky náročných prác. Alebo využitie augmented reality (rozšírenej reality) na trénovanie pracovníkov na adaptívne zručnosti, bez nebezpečenstva a chýb pri vykonávaní reálnej práce – spôsob zaúčania ľudí podľa dopytu po daných zručnostiach.
O budúcnosti demokracie a peňazí hovoril Alex Gladstein, riaditeľ pre stratégiu v Human Rights Foundation. Ústrednými témami boli výhody využívania kryptomien (BitCoinov) ako decentralizovaných peňazí, čínsky sociálny bodovací systém a ich aplikácia WeChat, bez ktorej by miestni ľudia nevedeli vykonať ani tie najzákladnejšie aktivity. Napríklad platba za tovary a služby, objednanie sa k lekárovi, komunikácia s priateľmi, objednanie si taxíka a iné. Ďalšími diskutovanými témami boli budúcnosť bankovníctva, budúcnosť fyziky, budúcnosť mobility.
Zaujímavou prednáškou bola budúcnosť prepravy a ľudské lety. Richard Brovning je anglický vynálezca, podnikateľ a rečník, ktorý vynašiel Gravity Industries Ltd v marci 2017, spoločnosť stojacu za vynájdením „Daedalus Mark 1“. Ide o lietací oblek, ktorý využíva šesť miniatúrnych prúdových motorov na dosiahnutie vertikálneho lietania. Počas svojej prezentácie auditóriu popisoval, akým vývojom prešiel jeho lietajúci oblek, a to pomocou videí a ukážok jednotlivých modelov obleku. Benzínové motory majú výkon 22 kg. Browning používa ruky na riadenie smeru a rýchlosti letu, zatiaľ čo spotreba paliva popri ostatných dátach je zobrazená v jeho helme. Najvyššiu rýchlosť dosiahol počas pokusu o Guinnessov svetový rekord „najrýchlejší telom ovládaný prúdovým motorom poháňaný oblek“, bolo to až 51,53 km/h. Na druhý deň konferencie bol lietajúci oblek predvedený naživo účastníkom konferencie. Browning v svojom lietacom obleku „Daedalus Mark1“ lietal nad hladinou rieky Vltava, čo bol nezabudnuteľný zážitok pre každého.
Druhý deň boli diskutované témy ako budúcnosť BioTech, ktorá pojednávala o personalizovaných liečivách, potrebných na liečbu jednotlivcov. Nakoľko máme každý trochu iné gény, pomáhajú nám v liečbe odlišné medikamenty. Zaujímavosťou bolo, že podľa výskumov bolo zistené, že až 10 % vegetariánskeho jedla predstavuje mäso a v 2 % vzoriek bolo nájdené ľudské DNA.
Nasledujúcou zaujímavou témou bolo, ako vytvoriť superľudí – život v rozšírenej realite. Rečníčka Jody Medich je riaditeľkou laboratória dizajnu v Singularity University, kde vyvíja riešenia na najväčšie svetové výzvy využitím exponenciálnych technológií. Počas svojej 23-ročnej kariéry vytvorila niekoľko vynálezov – od hologramov až po roboty. Hovorila o fakte, že sa svet dematerializuje a rozšírená realita do roku 2021 nahradí všetky zariadenia, ktoré momentálne využívame. Umelá inteligencia predstavuje upgrade našej mozgovej kôry. Užívateľské rozhranie (Guided User Interface) bolo nadizajnované na to, aby bolo používané počas doby, keď sedíme za stolom. Avšak v súčasnosti ho so sebou berieme kdekoľvek ideme. Podľa výskumov kontrolujeme svoj mobilný telefón 2 600 krát denne, čo nás nesmierne vyrušuje od aktivít, ktoré vykonávame. Z tohto dôvodu máme limitovanú pracovnú pamäť, čo znamená, že zabúdame na veci, kým vykonáme danú aktivitu. Rozšírená realita v spojení s videním vytvára vizuálny kortex, teda vizuálnu mozgovú kôru. Toto spojenie sa využíva napríklad v medicíne na zníženie bolesti u pacientov. Prístroj rozšírenej reality môže znížiť bolesť až do 60 % v porovnaní s morfiom, ktoré dokáže znížiť bolesť len o 20 %. Využívaním tejto technológie sa bolesť znižuje postupne.
O budúcnosti vzdelávania a rodičovstve pre úspešné deti v exponenciálnej ére hovoril Taddy Blecher. Je pionierom voľného pohybu terciárneho vzdelávania v Južnej Afrike a taktiež pomohol založiť 6 inštitúcií vyššieho vzdelávania s voľným prístupom. Vo svojej prezentácii hovoril o možných riešeniach, ako urobiť vzdelávanie funkčné pre všetkých. Ponúkol nasledujúce štyri kroky, ktoré by mali dopomôcť dosiahnuť tento cieľ: 1. celá osobnosť, rozvoj vedomia pomocou meditácie, 2. učenie založené na mozgu, 3. obsah a zručnosti, pomocou nových výdobytkov technológie, 4. osobné talenty a záujmy. Taktiež prezentoval, že úlohou učiteľov je prebudiť a povzbudiť inšpiráciu v deťoch a hovoril aj o dôležitosti veriť v ne, pretože oni samé si často neveria.
Ďalšími prednáškami boli budúcnosť etiky, budúcnosť práce a budúcnosť kreativity a motivácie. Prednášajúci témy budúcnosť kreativity, Yemi Akinyemi Dele, je známym choreografom, režisérom, tanečníkom a umelcom. Bol umeleckým riaditeľom a produkčným manažérom pre SU Czech summit v roku 2018. Hovoril o spoločenskom komplexe, ktorý je v nás zakorenený od útleho detstva. V detstve preberáme rôzne pravidlá a zákony, ktorými sa v našom živote riadime od našich rodičov a blízkych. Tieto nás neskôr môžu brzdiť v niektorých udalostiach nášho života. Príliš premýšľame nad tým, čo si iní o nás myslia, čo od nás očakávajú naši rodičia, naše okolie a koniec koncov aj my samotní. Všetky tieto vplyvy okolia nás brzdia v tom, čo naozaj chceme robiť alebo po čom naozaj túžime. Ak chceme byť kreatívni a ísť si za svojimi snami, musíme sa odosobniť od všetkých týchto vplyvov. Na to, aby sme boli kreatívni, potrebujeme byť ničím nerušení. Rečník sám povedal, že na to, aby zmenil myšlienky a bol kreatívny, občas musí odcestovať ďaleko od všetkých rušivých vplyvov, niekde, kde je „odrezaný“ od civilizácie.