Podujatie otvoril riaditeľ sekcie inovácií a výkonný sekretár Taftie Artur Bobovnický, ktorý položil viaceré zaujímavé otázky už na úplnom začiatku: Čo sa stane, ak nové informácie, ktoré neustále absorbuje učiaca sa technika, zmenia ich spôsob fungovania a rozhodovania? Ako by mali v tejto súvislosti rozmýšľať a vyhodnocovať potenciálne riziká firmy? Aká by mala byť ich stratégia na zavádzanie a aktualizáciu umelej inteligencie a robotiky? Aké rozhodnutia by mali robiť vlády, agentúry, ktoré podporujú firmy? Témou je aj ohlásenie zavádzania prvých regulácií umelej inteligencie Európskou komisiou.
Hlavným rečníkom podujatia bol úspešný analytik, oceňovaný podnikateľ, stratég, investor a producent Exponential View Azeem Azhar.
Azeemová hlavná premisa bola, že žijeme v exponenciálnej dobe. Vo svojom vystúpení vysvetlil, akú úlohu zohrala digitalizácia, umelá inteligencia a technológie pri vývoji vakcíny firmy Moderna proti vírusu Sars-Cov2. Namiesto predpovedaných 13 rokov vývoja vakcíny sme pomocou zbierania a vyhodnocovania dát dokázali vyvinúť účinnú vakcínu v priebehu pár mesiacov. Podarilo sa to aj vďaka tomu, že priebeh vývoja vakcíny nebol lineárny, ale exponenciálny. Predpoklad úspechu zaručilo správne zbieranie, vyhodnocovanie a testovanie dát pomocou machine learning a umelej inteligencie. Exponenciálna doba je založená na 4 kľúčových technologických platformách – biológia, energia, ktorá pochádza z obnoviteľných zdrojov, materiál, ktorý je vytváraný 3D tlačiarňami zo spoľahlivých dát a počítač, ktorý všetko prepája. Hlavným bodom v exponenciálnej dobe je všeobecný cieľ, že technológie za určitých pravidiel prepájajú získané dáta, ktoré sú ich kľúčovým vstupom.
Kľúčovou technológiou v tejto novej exponenciálnej dobe je strojová inteligencia a zásadné narušenie medzi tým, čo sa snažíme robiť s umelou inteligenciou a strojovým učením a tým, čo sme robili s počítačom v minulosti. Sila technológií neustále narastá. Rozdiel oproti využitiu strojového učenia, umelej inteligencie a robotiky v roku 2012 a v roku 2019 je viac ako 300-tisíc krát väčší. S jeho využitím sa vytvárajú aj nové výzvy a otázky, aký vplyv to bude mať na ľudstvo, napríklad na trhu práce. Pri hodnotení najviac robotizovaných firiem ako (JD, Ocado a Amazon) môžeme potvrdiť, že zavádzaním nových technológií do firiem spoločnosti naberajú aj nových zamestnancov. Teda nie je pravdou, že ľudia strácajú prácu kvôli robotom. Ak sa však zameriame na otázku, kde je rovnováha medzi humanitou a využívaním technológií, tak odpoveď na túto otázku musia poskytnúť experti a politici.
Podujatie pokračovalo diskusným panelom moderovaným Luciou Yar z portálu Euractiv. Diskutujúci boli profesor František Duchoň, riaditeľ Národného centra robotiky, pani Oľga Afanasjeva, ako zástupkyňa výskumníkov umelej inteligencie z firmy GoodAI, pán Arunas Mark z Litovskej agentúry pre vedu, inovácie a technológie a pán Ondřej Ferdus, zakladateľ spoločnosti AI check a zástupca Zväzu priemyslu a dopravy ČR.
Všetci účastníci panelovej diskusie sa zhodli, že kľúčovým elementom pri vývoji umelej inteligencie a využívaní technológií sú dáta. Takzvané dobré dáta, ich zber a vyhodnocovanie, ktoré môžu slúžiť na vytvorenie nových algoritmov. Aktuálne je najväčšou výzvou vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá bude schopná zvládať viacero rôznych využití, napríklad bude vedieť hrať šach, ale zároveň bude schopná prepisovať ústny prejav do písomnej podoby. Vytvorenie jednotnej všeobecnej umelej učiacej sa inteligencie je aj hlavným cieľom spoločnosti GoodAI, ktorá však pozýva na spoluprácu. Spolupráca medzi výskumnými tímami, národnými vládami a EÚ je kľúčová, aby sme sa vo vývoji technológií posunuli vopred. Dôležité je aj verejné financovanie, ktoré aktuálne nie je nasmerované na vývoj umelej inteligencie. Pripravované regulácie zo strany EÚ momentálne neohrozujú ďalší výskum a vývoj nových technológií, dokonca v niektorých smeroch im môžu aj pomôcť. Účastníci sa zhodli, že práve pandémia poskytla príležitosť pre mnohé startupy a inovácie budú kľúčom k obnoveniu svetovej ekonomiky. V budúcnosti môžeme očakávať veľké využitie robotov a robotiky vo všetkých oblastiach nášho života a umelej inteligencie pri mnohých nových produktoch a službách, ale aj napríklad vo vzdelávaní. Životná úroveň ľudstva nikdy nebola lepšia a dúfajme, že si toto isté tvrdenie budeme môcť zopakovať aj o 20 rokov. Čo sa týka umelej inteligencie a robotiky ako hrozby, ide skôr o to, kto ju využíva, kto rozhoduje o tom, ako sa využijú nové technológie a aplikácie. Umelá inteligencia je mocný nástroj a v zlých rukách môže viesť k ohrozeniu, avšak to je otázka na politikoch, ako upravia jej využitie.
Grafický plagát k podujatiu ilustrovala mladá slovenská umelkyňa Silvia Matisová.
Záznam z podujatia nájdete na: https://www.youtube.com/watch?v=Jr9VAiFo4sU&t=5454s.
Na expertnom fóre Taftie spolupracoval aj národný projekt Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky – inovujme.sk. Realizuje ho Slovenská inovačná a energetická agentúra. Spolufinancovaný je z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra.